Liptovská kokava ERB Liptovská Kokava
kontakt vyhľadávanie hlavné menu

Tomanová dolina

                             

                            TURISTI NA KONCI FEBRUÁRA 2011

 

 

Posledná februárová nedeľa /27.2./ je v Kokave už skoro bez snehu, drží sa len v tôňach, ale slniečko na oblohe je už jarné. Ráno boli na oblohe ešte nejaké mráčiky, ale v priebehu dňa jasno a teplo. Turisti čakali do konca februára, že predsa len napadne nejaký sneh a boli by okamžite organizovali tradičný pochod na bežkách z Podbanska. Nestalo sa tak. Je to veľký rozdiel oproti minulému roku. Začiatkom marca boli veľké mrazy, v noci až do -15°C, bývali silné vetry, a keď aj nebolo veľa snehu tvorili sa záveje.  Vlani na „šúľkovú“ nedeľu /14.2.2010/ snežilo, fúkal silný vietor. Bolo to ako na „Sibíri“. Za takéhoto počasia sa vítala jar nosením „detka a marmurieny“. Mrazy a sneh minulého roku skončili 17.marca a začalo veľké oteplenie.

        Tohto roku sa zdá, že od marca bude príjemná jar. V noci sú mrazy do -5°C, ale cez deň je prvý marcový týždeň pekne slnečno a teplo. V takomto počasí turisti v spomínanú nedeľu vyrazili cez Tichú dolinu do Tomanovej doliny, čo je odnož v hornej čast Tichej doliny. V tejto doline už neboli niekoľko rokov, tak ich neustále ťahala. Dolina tvorí začiatok Červených vrchov, čo je najvyššie položený stredoeurópsky kras. Pohorie tvoria vápence a v nich sa tvoria roklinky, priepaste a jaskyne. V Tatrách nie je veľa snehu, v horných častiach dolín je ho ako-tak. V Tomanovej doline bol sypký sneh, nedržali na ňom žiadne vosky, len dvaja hostia z Revúc mali snehové pásy a tí išli pokojnejšie. Prekonáva sa v krátkej dobe veľké prevýšenie. Slnko svieti, sneh sa prebára, niekedy sa zdá akoby človek “miesil piesok“, po tvári tečie pot a chrbát je ako po sprche mokrý, prichádza únava a niekedy až zúfalstvo. Treba ísť hore, no nohy akoby neposlúchali. Šmýka sa, borí sa, zobuť lyže nejde, lebo by každý zapadol v snehu aspoň po kolená. Konečne v strednej časti doliny sa objaví planina a jedna z najťažších častí výstupu je za nimi. Pokračujú ďalej typickou dolinou, popri zamrznutom zasneženom žlebe. No v krátkom čase zistia, že to nemá zmysel pokračovať v takýchto snehových podmienkach, nič neriskujú a vrátia sa. Na spomínanej planine pri návrate sa občerstvia, slnko páli, tak sa aj poopaľujú. Oproti  v závere Tichej doliny majú ako na dlani Červené vrchy, Kasprov vrch i Svinicu, ktorá v tejto časti kraľuje týmto kopcom. A tu je konečne aj čas na urobenie aj nejakých fotografických záberov.

             Počas návratu v dolnej časti doliny išli pozrieť dlhý Tomanovský vodopád, ukrytý v rokline. Vodopád nemá svoju silu pre malé množstvo vody  tomto období, a preto im neukázal svoju  skrytú krásu. Návrat je spojený s únavou, ale dojmy sú napriek tomu silné. Nádherné prostredie tejto časti Tatier, modrá obloha a horské slnko vytvorili dojemnú atmosféru u každého.

 

        27.február 2011                                                                      Ľubomír Rúčka

                                                                                      Klub kokavských turistov a lyžiarov