Liptovská kokava ERB Liptovská Kokava
kontakt vyhľadávanie hlavné menu

TURISTI V JÚNI A V JÚLI 2010

     Letné mesiace nie sú dobré pre organizovanú turistiku v menšom kolektíve. Ovplyvňuje ju dovolenkové obdobie. Aspoň polovica júna bola opäť daždivá a podobne aj časť júlových víkendov. Ak sa dalo, jednotlivci v tomto období využívali bicykle. V nedeľu 27.6. trojica takto išla do Tichej doliny a pokračovala túrou do Sedla Závory a Hladkého sedla na poľskej hranici. Posledný júnový deň v stredu /30.6./ bolo nádherné počasie a preto bolo treba vyraziť do hôr. Opäť len trojica zvládla Otrhance a Jakubinu.

     Na prvú júlovú nedeľu 4.júla sa neplánovala žiadna akcia, ale na nasledujúci volný pondelok

/5.7. Sviatok Cyrila a Metoda/. Určila sa Bystrá, no opäť pršalo a nešlo sa nikam. Na ďalšú nedeľu kokavci boli pozvaní pribylinskými turistami na Muránsku planinu, no nakoniec si zvolili Sivý vrch. Je to prvý vrchol Západných Tatier od západu vysoký 1 804 m.n.m. V minulosti nebola nejaká vôľa od turistov ísť do tejto oblasti, či už na tento kopec, ale ani na Veľký Choč absolvovaný 25.apríla. Akoby to boli nízke vrcholy. Prakticky všetci turisti sú  „na Tatry“.

     Sivý vrch je charakteristický nespočetným množstvom skalných útvarov. Je prezývaný aj mozog Západných Tatier, pretože pripomína svojimi zbrázdenými vápencovitými bralami i farbou vrcholu ľudský mozog. Je najvyšším bodom krasového územia, ktoré je prechodom medzi žulou /Tatry/ a vápencom /Chočské vrchy/. Po asi dvoch hodinách výstupu z Hút sa prichádza na prvý vrchol hrebeňa Bielu skalu 1 316m n.m. Je to povesťami opradený vrchol. Vo svojich skalách skrýva jaskynné priestory nazývané Baňaryho štôlňa, v ktorých sú vraj ukryté Jánošíkove poklady. Oblasť Bielej skaly je vápencovo-dolomitová s bohatou a vzácnou kvetenou. Je tu až 560 druhov rastlín.  Môže sa tu vidieť horec, plesnivec, poniklec a množstvo ďalších kvetín. Aj kosodrevina má svoju  inakšiu nádheru ako niekde inde v Tatrách. Je to úžasná príroda. Každý si tú krásu, aj pri únave z výstupu, musí všimnúť. Počas turistictického výstupu od Bielej skaly sú všade fantastické skalné útvary rôznych tvarov. Netreba mať ani veľkú fantáziu, aby každý objavoval v nich rôzne tváre, ľudové postavy a podobne.

     Druhým vrcholom po trase sú Radové skaly 1556m n.m. Je to skalný rad veží z dolomitu, ktoré tvoria až po vrchol Sivého vrchu bizarné skalné mesto, ľuďmi nazvané „Mestečko“. V jeho útrobách je niekoľko puklinových priepastí, ktoré dosahujú hľbku 88 a 93 metrov. Tri menšie sú aj priamo pri chodníku. Dve najexponovanejšie miesta turistickej trasy v skalnom mestečku zabezpečujú reťaze. Jedno sa dá obísť v riedkej kosodrevine, ak niekto vpredu z vyšieho miesta navádza tích, čo pred reťazmi majú rešpekt. Na druhom mieste, už tesne pri vrchole Sivého vrchu, je malý previs a tu treba mať dlhšie nohy a potlačiť strach z reťazí. Aj pri zostupe je toto miesto probémové, nakoľko cez prečnievajúcu skalu nevidno, kde treba pod ňou položiť nohu. Dve dámy zo skupiny turistov zostali pod týmto druhým miestom, hoci na vrchol je už na skok.

     Z vrcholu je nádherný kruhový výhľad na Malú i Veľkú Fatru, Nízke Tatry, ale vidíme na jednej strane aj Babiu horu a Oravskú priehradu a na druhej Liptovskú Maru. Výstup na Sivý vrch je možný aj od Jalovca, ale ak sa treba vrátiť späť po tej istej trase /k autám/, potom sa nevidia vari najkrajšie partie tejto hory /Bielu skalu a Radové skaly/. Ak turisti váhali ísť do tejto najzápadnejšej časti Tatier, určite nik nebanoval. Môžeme všetkým doporučiť túto túru. Trvá asi tri a pol hodiny, je stredne náročná. Rastlinstvo, kvetena, skalné útvary a výhľady sú naozaj úžasné. Na fotografiách z túry vidno všetku krásu /aj inú/, ale aj celkovú atmosféru akcie.

 

Júl 2010                                                                        Ľubomír Rúčka