Liptovská
Kokava

História

 

Obec Liptovská Kokava leží pod úpätiami vrchov Západných Tatier . Ochrannú ruku nad ňou drží mohutný Kriváň. Každého návštevníka našej obce očarí prekrásny a jedinečný pohľad na tento majestátny vrch, ktorý považujeme za symbol Slovenska.

Liptovská Kokava je typická podtatranská, hornoliptovská, poľnohospodárska obec. Kataster obce sa nachádzav ochrannom pásme TANAP-u. Jeho súčasťou je štátna rezervácia MACHY - vzácna lokalita rašelinných spoločenstiev. 
Poloha obce
 
         Stred dnešnej obce Liptovská Kokava sa nachádza 789 metrov nad morom a kokavský chotár sa nachádza v nadmorskej výške 735-957 metrov nad morom. Obec leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na 40 metrov vysokom ľadovcom vytvorenom kuželi rieky Belej. Chotár je prevažne odlesnený a je umiestnený na nive staroštvrtohorných kužeľov, oddelených potokom Dovalovec. Pôda v okolí obce patrí svojim zložením ku kyslým hnedým lesným pôdam. Od roku 1965 vznikla v okolí obce na území 25, 61 ha prírodná rezervácia s názvom Machy, ako vzácna lokalita rašelinných spoločenstiev, nachádzajúcich sa na podtatranských ľadovcovoriečnych plošinách. Katastrálne územia obce hraničí s katastrami obcí Dovalovo, Pribylina, Vavrišovo a Hybe.
 
Povesť o vzniku a pôvode názvu obce
 
         Po príchode Slovanov na územie Liptova sa jeden z kmeňov usadil v oblasti severnej strany Vysokých Tatier. Neúrodnosť pôdy a kruté poveternostné podmienky usilovným poľnohospodárom často spôsobovali nemalé ťažkosti. Raz zničili úrodu, inokedy postrhávali slamené strechy chalúpok. Po týchto skúsenostiach sa kmeň rozhodol presídliť viac na juh. Po dlhšom a namáhavom putovaní v lesoch, zapáčil sa príslušníkom kmeňa malý jelšový hájik umiestnený na vyvýšenine. Okolo sa rozprestierali husté lesy, bohaté na rôzne plody a zverinu. Rozhodli sa, že sa v týchto končinách usadia. Lesy v blízkom okolí vyklčovali a začali na ich mieste obrábať pôdu. Onedlho uprostred jelšového hájika vyrástla malá dedinka, ktorú podľa prostredia pomenovali jej obyvatelia Jelšinkou.
Iný slovanský kmeň sa usadil v ich susedstve. Chotáre ich sídiel rozdeľovala dravá riečka Belá, ktorá im bránila nadviazať lepšie susedské vzťahy. Druhý slovanský kmeň bol kultúrne vyspelejší a obchodne čulejší. Pri ich častom obchodovaní sa stalo, že za spracované kožušiny dostal susedný kmeň výmenným obchodom, dovtedy málo známe, klince. Susedia jelšinčanov rozmýšľali, na čo také množstvo železných klincov použiť. Zvíťazilo rozhodnutie postaviť lavicu cez riečku Belú, ktorá by obyvateľov obidvoch dedín zblížila. Ihneď sa pustili do práce. Keď sa o tom dozvedeli obyvatelia Jelšinky, utekali sa k Belej na to čudo pozrieť. Zastali na brehu rieky a ohúrení “kukali” ako ich susedia “bijú” do dreva vzácne klince.
 Zo závisti jelšinkári nazvali susedov “pribylincami” a tí im nič nezostali dlžní a nazvali jelšinčanov “kukavcami”. Aj dnes sa osada “pribylincov” volá Pribylina a osada “kukavcov” Kokava a preto, že sa nachádza v Liptove je Liptovskou Kokavou. Jedna ulica v Liptovskej Kokave sa dodnes volá Jelšinka na pamiatku jelšového hájika, v ktorom sa prví obyvatelia obce usídlili.
 
Voľne spracované podľa : História dvoch dedín, Nový Liptov, r.33, 1965, s.2
 
 
Erb obce
 
Najstaršie známe obecné pečatidlo pochádza zo 17. storočia, je osemhranné a jeho odtlačky sa zachovali na písomnostiach z 18. storočia. V pečatnom poli sú vyrytí dvaja svätci: svätý Šimon a svätý Júda, patróni tunajšieho kostola, ktorí držia knihu. Kruhopis je latinský : SIGILVM POSESSIONIS KOKAVA IN COTTUS LYPTOV, Æ 32 mm. (MOL Kamarai lvt. Városi iratok, fasc.23, Liptó vármegye, Liptovské múzeum v Ružomberku, inv. č. 14504, NOVÁK, J.: Slovenské mestské a obecné erby,..., s.233) V roku 1877 si dala obec vyhotoviť nové pečatidlo. V strede pečatného poľa sú rovnakí svätci s knihou. Kruhopis je slovenský : PEČAŤ OBCI KOKAUSKEJ V LIPTOVE ROKU 1877, 30 mm. (Štátny okresný archív v Liptovskom Mikuláši, Zbierka pečatidiel a odtlačkov). Od roku 1882 až do začiatku 20. storočia používala obec pečatidlo bez pečatného znaku, s kruhopisom KOKAVA KOZSÉG . LIPTÓ MEGYE. LIPTÓ UJVÁR JARÁS, v strede s nápisom PECSÉTJE 1885. (V preklade : Obec Kokava, Liptovská župa, okres Liptovský Hrádok, pečať z roku 1885) Na začiatku 20. storočia sa obec vrátila znovu k používaniu pôvodného pečatného symbolu zo 17. storočia, ale v kruhovom tvare. Kruhopis pečiatky bol maďarský : KOKAVA KOZSÉG PECSÉTJE . LIPTÓ MEGYE, Æ 32 mm. (V preklade : Pečať obce Kokava, Liptovská župa, Štátny okresný archív v Liptovskom Mikuláši, Okresný súd v LiptovskomHrádku, pozemnoknižné oddelenie - katastrálne územie Liptovská Kokava).


 

Z dejín Liptovskej Kokavy

16.11.2009

- publikácia o histórii obce Liptovská Kokavaautor: Mgr. Peter Vítekvydal: Obecný úrad Liptovská Kokavarok: 2000publikácia je dostupná na sti ...

čítat viac