Liptovská
Kokava

Ako sme hasili

   V lete r. 1958 som prežil prvý „krst ohňom“. Pri náhlej silnej búrke sa zrazu zablyslo, zaburácal hrom, zhaslo svetlo a dedinou preletel výkrik „HORÍ“. Blesk zapálil humno Michala Šeďu, v ktorom mal majiteľ osobné auto, prasa a kŕdeľ oviec. Keďže majiteľ nebol práve doma, vytlačili sme von auto aj zvieratá. Medzi tým vtedajší strojník Miloš Bartek so susedom Eugenom Fronkom odišli na motorke po motorovú striekačku DS 16, a tak sme v krátkej dobe mohli začať s likvidáciou požiaru. V tom čase nebola vybudovaná požiarna nádrž, a tak v obecnom potoku, ktorý sa po výdatnom daždi rozvodnil, tiekla voda, až hustá od hliny z polí. Po čase nám hlina zaniesla čerpadlo a bolo po hasení. Našťastie už vtedy prichádzali ďalšie požiarne jednotky, a tak sme spoločnými silami požiar zlikvidovali bez toho, aby sa rozšíril na blízke drevené budovy.

   V čase, keď ešte neboli dostavané družstevné maštale bol dobytok ustajnený v súkromných maštaliach. Tak sa stalo, že p. Ambrózovej pri dojení spadla horiaca sviečka do slamy, tá sa vznietila a oheň sa dostal až na šop do sena. Požiar sa podarilo uhasiť včas bez väčších škôd.. Kuriozita bola v tom, že požiar sme začali hasiť z miestneho potoka DS 16, avšak pre malý prietok vody sme museli použiť starú ručnú, v tom čase ešte funkčnú striekačku, a bývalý strojník Ján Dzurek - Kováč posledný krát hasil spolu so svojou striekačkou.
 
   Ďalší požiar bol v rodinnom dome Jána Chovana. Bolo to v zimnom vykurovacom období. Spôsobil ho trám zamurovaný v komíne. Nakoľko požiar nebol rozšírený, uhasili sme ho pár vedrami vody z blízkej studne. Nebol prítomný strojník a preto bolo kuriózne, akým spôsobom sa pokúšali „laici“ naštartovať DS -16 a nasať vodu Tento požiar vznikol v hospodárskej budove Ľudovíta Fronku. V jednej miestnosti mal obuvnícku dielňu, v ktorej večer zaspal a tak nevedno od čoho vznikol požiar. Poplach bol vyhlásený až neskoro v noci, keď už bol rozšírený na celú hospodársku budovu. Prvý zásah sme viedli z hydrantu, avšak pre nefunkčnosť blízkeho hydrantu, museli sme použiť až ďalší, vzdialený asi 200 m. Hospodársku budovu sa už nepodarilo zachrániť, ale susedné budovy ostali bez akéhokoľvek poškodenia.
 
   Bol Silvester, koniec roka a zrazu poplach „HORÍ“. Rýchlo sme sa zbehli k domu Stana Vrbičana, kde sa deti hrali so zápalkami v drevárni, kde založili oheň. V drevárni sa nachádzalo nielen drevo, ale aj sudy s vykurovacou naftou a náhradný motor do auta. Vďaka rýchlemu zásahu a výdatnej pomoci našej striekačky PPS-12, sme požiar v krátkom čase uhasili, a tak zabránili rozšíreniu na vedľajšie budovy.
     Cestovali sme s p. Štefanom Vrbičanom posledným autobusom z práce domov a už z ďaleka sme videli že v našej obci je požiar. Rýchlo som sa prezliekol a bežal na roľnícke družstvo, kde horel senník. Veliteľ Milan Pelach s mužstvom a striekačkou PPS-12 už boli na mieste požiaru, pridal som sa k ostatným a vytvorili sme obchvat tromi útočnými prúdmi a začali sme s likvidáciou požiaru. Po chvíli prichádzali ďalšie jednotky a tak sme spoločne požiar zdolali. Z Pribyliny prišla pomoc na CAS-25, na počudovanie s prázdnou cisternou. Zastali pri vodnej nádrži, z ktorej sme čerpali vodu aj my a dostali sme rozkaz od pplk. M. Juríka, zrušiť jeden prúd a naplniť cisternu.